Spotrebované - október

Ahoj, kočky!

Keby som dnes nepripravovala článok o spotrebovaných kozmetických produktoch za október, neverila by som, že ten mesiac tento rok vôbec bol. Čas beží rýchlo, ale až tak?

Po septembrových spotrebovancoch som nečakala, že sa mi aj tentokrát taštička prázdych obalov tak naplní. Väčšinu vecí som mala otvorenú niekoľko mesiacov a teraz sa mi to pekne nahromadilo do takej slušnej, nie príliš zarážajúcej kôpky.

V júni som začala používať meninový darček, sadu pleťovej kozmetiky Love Nature od Oriflame. Okolo prírody zrejme tieto produkty ani neprešli, ale aj tak som ich používala celkom rada. Najradšej som mala pleťový toner, ktorým som si čistila a osviežovala pleť ráno a hodnotím ho ako príjemný. Čistiaci gél som taktiež používala pravidelne, najmä večer v sprche na prvotné odlíčenie mejkapu, s ktorým si hravo poradil, ale po čase ma začal štípať v očiach. Preto som ho začala používať zároveň ako sprchovací gél. Pleťový krém toho mojej pleti veľa nedal, zato ako telový krém bol veľmi dobrý. Na iný ako pôvodný účel som nakoniec spotrebovala aj očný gél. V okolí očí nerobil nič, preto som ho využila ako hydratačný gél pre suché končeky vlasov. Päťdesiatgramová fľaštička termálnej vody bola mojou vernou spoločníčkou naozaj dlho a využívala som ju na mnoho spôsobov. Najradšej si ňou však predsa len postriekam tvár či už len tak na osvieženie, alebo na zafixovanie mejkapu. A niet nad jej použitie pri mori, kde ma osviežovala každučký deň.

Rozlúčila som sa už s tretím balením micelárnej vody L'oréal. Pre mňa je to zatiaľ jednotka v micelárkovom svete, ale aj tak zvažujem prestup k prírodnejšej príbuznej. Jednu mám už vyhliadnutú, len sa mi nechce objednávať. Dúfam, že túžba vyskúšať niečo iné ma presvedčí. Z peknej sklenej fľaštičky som vydolovala posledné kvapky svojho dlhodobo najobľúbenejšieho mejkapu Teint Miracle od Lancôme. Na fľaštičke je skvelý nielen obsah, ale aj to, že ju môžem otvoriť a namiešať si do nej mejkap, ktorý budem najbližšie používať (som trocha opálená a nič z toho, čo doma mám, nemá ten správny odtieň, takže si namixujem najlepší mejkap pod slnkom). Opúšťa ma ďalší lak - Marie Antoinette od L'oréal, jeden z obľúbencov. A pozrite sa na to, zdolala som aj ďalší rúž. Tento od Estée Lauder som nosila v kabelke asi tri roky, možno trocha dlhšie. Bol to rúž poslednej záchrany v krásnom prirodzene ružovom odtieni, ktorý sa dal použiť vždy, najlepšie v stave núdze. Bye bye.

Dva minuté šampóny, z ktorých ma žiadny neoslovil a ja začínam byť opäť zúfalá. Po prvotnom nadšení z medového šampónu Garnier som si dokúpila ďalšie dva či tri varianty, z ktorých som práve minula ten s kakaovým maslom a kokosovým olejom pre suché a poškodené vlasy. Pekne mastil pokožku hlavy a korienky, zato dĺžky a konce vlasov si vôbec nevšímal. Ako sprcháč bol ale výborný. Organickému šampónu s tea trea som verila, že sa o mňa príkladne postará, teda najmä o moju citlivú pokožku pod korunou krásy, avšak ani po spotrebovaní dvestopäťdesiatich mililitrov netuším, čo vlastne robil. Žeby nič? Zmiešané pocity vo mne vyvoláva aj mnohými obľúbená vlasová kúra s granátovým jablkom od značky Alterra. Je to v mojich vlasoch, že nedokážu prijať výživu ani z prírodnejších produktov? Tak im doprajem chémiu z laku na vlasy L'oréal. Ten účes síce spevnil, ale aj tak mu musím vytknúť tú nepríjemnú lakovú parfumáciu. Poznámka o tom, že to je u lakov bežné u mňa neprejde, pretože som práve objavila jeden, ktorý celkom fajn "vonia".

Ak som sa nesprchovala šampónom Garnier, celou silou som vytláčala do sprchovej hubky sprchový sorbet Balea s vôňou broskyne. Ako som sa naň tešila, bola som si stopercentne istá, že to bude sprchový objav roka, no nebol. Nielenže voňal dosť umelo (aj keď celkom pekne), pre mňa nemal konzistenciu sorbetu, ale tuhšieho gél-krému, ktorý sa len horko-ťažko predieral tým úzkym otvorom na dávkovanie. Veľká škoda. Radosť mi však dokázal priniesť krém na ruky Alverde s vôňou tonky. Tá vôňa síce podľa mňa mala od skutočnej tonky ďaleko, ale voňal sladko a na rukách bol príjemný. Bol to môj pracovný krém a na moje pomery vydržal mimoriadne dlho. Ak sa ma spýtate na môj najobľúbenejší odlakovač s hubkou, je to tento malý (ne)krásavec, ktorý sa nedá len tak ľahko zohnať. Neviem, kde ho budem hľadať, lebo ho majú len kde-tu a k tomu vždy dobre zašitý. Kuriózne na mňa pôsobila čistiaca maska CadeaVera. Už som ju kedysi mala a vyhovovala mi, avšak tentokrát bola na moju pleť (zrejme zhýčkanú prírodnou kozmetikou) prisilná, dosť ma štípala a ten zápach, ktorý z nej vychádzal bol na kozmeticku príliš atypický. Vôňa starého kostola? To vážne môže byť cítiť v kozmetike? Verte mi, že aj toto je možné.

Dúfam, že taký triviálny článok ako spotrebované výrobky vás veľmi neotravoval svojou dĺžkou a že vám možno poskytol pár stručných informácií, po čom sa oplatí poobzerať a po čom nie.

Pekný deň!